Minulý mesiac rozhovory v OSN nedosiahli konsenzus v tejto oblasti, pričom niektoré krajiny tvrdia, že výhody autonómnych zbraní by sa mali preskúmať.
A niektorí poslanci EP sa zaoberali legislatívou by mohli obmedziť vedecký pokrok umelej inteligencie.
Zatiaľ čo iní hovoria, že by sa mohlo stať bezpečnostnou otázkou, ak niektoré krajiny povolili takéto zbrane, kým iné nie.
„Viem, že to môže vyzerať ako rozprava o nejakej vzdialenej budúcnosti alebo o sci-fi. Nie je to tak,“ povedala Federica Mogherini, šéfka zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ počas rozpravy v Európskom parlamente.
„Preteky zbraní“
„Autonómne zbrojné systémy musia byť zakázané na medzinárodnej úrovni,“ povedal Bodil Valero, hovorca bezpečnostnej politiky skupiny zelených / EFA v Európskom parlamente.
„Sila rozhodovať o živote a smrti by nikdy nemala byť vyňatá z ľudských rúk a dávaná strojom.“
Uznesenie predchádza rokovaniam plánovaným v OSN v novembri, kde sa očakáva dosiahnutie dohody o medzinárodnom zákaze.
V auguste sa v sídle OSN v Ženeve stretli odborníci z rôznych krajín, aby diskutovali o spôsoboch definovania a zaobchádzania s počítačom ovládanými zbraňami.
„Od umelo inteligentných lietadiel až po automatizované zbrane, ktoré si môžu vybrať svoje vlastné ciele, technologický pokrok v zbrojení je ďaleko nad medzinárodným právom,“ uviedla v tom čase Rasha Abdul Rahimová, výskumná pracovnicka pre umelú inteligenciu v Amnesty International.
„Zákazovanie úplne nezávislých zbrojných systémov by mohlo zabrániť niektorým skutočne dystopickým scenárom, napríklad novému technologickému pretekaniu medzi svetovými superveľmi, ktoré by spôsobilo rozsiahle rozšírenie autonómnych zbraní,“ dodal.
Niektoré krajiny – vrátane Izraela, Ruska, Južnej Kórey a USA – sa na augustovom stretnutí postavili proti novým opatreniam a povedali, že chcú preskúmať potenciálne „výhody“ z autonómnych zbrojných systémov.